Naozaj vyšlo vo svete spojité písmo z módy?

V roku 2017 u nás na chvíľu vypukla kontroverzia ohľadom toho, či dovoliť ďalšie rozširovanie písania nespojitým písmom. Pred niekoľkými rokmi k nám totiž dorazila novinka z Čiech, Comenia Script. Ide o typ písma, ktoré vyvinula tamojšia grafička ako úvodné písmo, ktorým sa môžu prváci učiť písať rukou. Comania Script sa po školách rýchlo šírila a vytláčala spojité písmo (kurzívu). A podobne ako Hejného matematika sa stala akýmsi znakom inovatívnosti školy. Školy využívali fakt, že legislatíva neposkytovala jednoznačný predpis, že písať sa možno začať učiť len tradičným  spojitým vzorom.

Ministerstvo školstva však na jar spomínaného roku reagovalo na popud Štátnej školskej inšpekcie, ktorá žiadala spresnenie, či je možné používať aj Comenia Script. A to tak, že vydalo dodatok ku štátnym vzdelávacím programom. Dodatok mal veľmi jednoduchú formu tabuľky s tradičnou písanou abecedou.

Proti nečakanému kroku sa začali búriť školy aj ľudia okolo neziskovej organizácie Indícia, ktorá Comeniu Script u nás propaguje. Po mediálnej kampani vtedajší minister školstva Peter Plavčan ustúpil a dodatok nechal stiahnuť.

Comenia Script má svojich zástancov, ktorí tvrdia, že spojité písmo nemá v dnešnej dobe opodstatnenosť. Kritici zase zvyčajne argumentujú tým, že učenie sa spojitému písmu celkom prirodzene rozvíja detskú jemnú motoriku. Okrem toho poukazujú na to, že Comenia je aj tak trochu zárobkovou záležitosťou, za jej zavádzanie sa platí autorke, navyše si treba kúpiť špeciálne zošity a metodické materiály.

Odhliadnuť od týchto prestreliek je zaujímavou otázka, ako je to vlastne s písaným písmom vo svete. Je naozaj prežitkom?

Rakúsko a Nemecko: stále vládne kurzíva

V susednom Rakúsku môžu školy používať ako počiatočné písmo (Ausgangschrift) len spojité písmo. A to vo dvoch vzoroch, buď starší, z roku 1969 (modifikované v roku 1970) alebo jemne zjednodušenú verziu z roku 1995, ktorá sa o niečo viac podobá na tlačenú abecedu. Tamojšie federálne ministerstvo vzdelávania ho predpisuje presne rovnakou formou, o akú sa pokúsilo slovenské ministerstvo, teda priamo grafickým vzorom.

Samozrejme, aj v Rakúsku sa vedú diskusie o tom, či tento prístup nezmeniť, ale zatiaľ prváci, tak ako vo väčšine Európy, vnikajú do tajov písania pilovaním spojitých písmeniek na papieri (alebo na obrazovke).

V Nemecku sa používajú tri typy písma, podľa spolkovej krajiny. Dva typy sú „západonemecké“ a popri nich sa aj v niektorých západných spolkových krajinách v posledných rokoch presadilo písmo vyvinuté ešte v Nemeckej demokratickej republike (Schulausgangschrift).

Na niektorých školách sa experimentuje aj s typom písma (Grundschrift), ktoré nie je spojité a podobá sa Comenii. Zo šestnástich spolkových štátov štyri povoľujú len jeden druh písma, v ostatných je na výber z dvoch alebo viacerých z vyššie uvedených vzorov.

 

Vo Švajčiarsku sa píše vzorom ešte z roku 1947, no od roku 2007 sa začína presadzovať aj nespojité písmo (Basischrift). V roku 2014 toto písmo odporučila tamojšia konferencia riaditeľov škôl. V školskom roku 2018/19 sa Zurich stal 14. kantónom (z 26), ktorý toto písmo vo svojich školách zaviedol.

Naopak, vo Francúzsku existuje len jeden predpísaný vzor.

Spojené štáty: návrat spojitého písma

Anglosaské krajiny sú liberálnejšie ako väčšina kontinentálnej Európy. V Spojenom kráľovstve vláda písmo priamo nepredpisuje, štandardy len opisne uvádzajú, ako približne by sa deti mali učiť písať. V tomto opise sa žiada, aby sa deti učili písať plynulo a rýchlo. Prax sa potom na školách líši. Deti sa často učia najprv písať tlačené písmená a potom, pre písanie slov, prejdú na nejaký druh aspoň sčasti spojitého písma.

Ešte zaujímavejšia je situácia v USA. Tam ešte pred 20 rokmi kurzívu podporovali rôzne druhy federálnej legislatívy, napríklad tej, ktorá bola základom pre program No Child Left Behind. Potom sa spojité písmo začalo vytrácať aj z federálnej legislatívny aj zákonov jednotlivých štátov.

Ale v posledných rokoch sa vracia. Dnes 12 štátov priamo pre svoje školy predpisuje spojité písmo a ďalších deväť má v zákonoch požiadavku na nejaký druh spojitého písma. Dokonca väčšina súkromných škôl v USA tiež používa spojité písmo. Návrat kurzívy sprevádza najmä upozorňovanie na rôzne benefity, ktoré učenia sa písania spojitým písmom má.

Má spojité písmo zmysel?

Rôzne štúdie totiž v posledných rokoch upozorňujú, že samotné písanie rukou má rôzne výhody oproti písaniu napríklad na počítači, argumentujúc tak proti príliš skorému vytlačeniu písania rukou Písanie rukou umožňuje lepší rozvoj mozgu, tvrdí jedna štúdia. Písanie rukou vedie k oveľa lepšiemu zapamätaniu si písmen, alebo obsahu.

A ak hovoríme o písaní rukou, kurzíva umožňuje učiť sa písať rukou rýchlejšie, hovoria jej zástancovia. Niektoré štúdie ukazujú, že učením sa spojitému písmu sa dá prechádzať dysgrafii, organizácie na podporu dyslektikov tiež odporúčajú spojité písmo, ktoré sa, aspoň v anglosaskom prostredí, ukazuje ako lepšie pre boj s touto poruchou.

Okrem toho zástancovia kurzívy spomínajú ďalšie benefity. Učiť sa písanému písmu zároveň znamená vedieť ho prečítať a nestratiť tak spojenie s minulosťou a s dokumentami, ktoré sú písané písaným písmom (zvlášť v USA sa veľmi často patrioticky poukazuje, aké by to bolo keby deti stratili schopnosť prečítať si v origiále Deklaráciu nezávislosti).

Ďalším argumentom je schopnosť podpísať sa, a to nezameniteľným štýlom. Okrem toho tu figuruje už v úvode spomínaný argument o rozvíjaní jemnej motoriky. Mimochodom, napríklad jedna z hlavných „alternatív“ k bežnému školstvu, Montessori školy, trvajú na písanom písme (ktoré sa veľmi podobá našej kurzíve).

Mimochodom, z uvedeného vyplýva, že rozhodne nie je pravda, že Angličania či Američania nevedia písané písmo prečítať, ako znie jeden z u nás šírených mýtov (aj keď s niektorými písmami našej písanej abecedy, najmä veľkými, by mohli mať drobné problémy).

Je síce pravda, že v týchto krajinách aj tam, kde sa v prvých ročníkoch učia spojité písmo, školy nechajú žiakov, aby si už v pomerne mladom veku začali písmo prispôsobovať. A tak deti často rýchlo prejdú na akúsi formu písma, ktoré sa podobá tlačenému.

Ale písané formy rozhodne prečítať vedia a často aj používať. Ako zaujímavosť sa dá uviesť, že napríklad manželka britského princa Harry Meghan má dokonca veľmi peknú krasopisnú úpravu.

Diskusia, ktorá tak ľahko neskončí

Diskusie o tom, či učiť deti tradičnému spojitému písmu a ako veľmi na jeho pilovaní trvať, proste nie sú vôbec jednoduché.  

Mnohí ľudia napríklad oslavujú Fínsko ako príklad pokrokovej krajiny po tom, ako pred štyrmi rokmi z fínskej legislatívy zmizlo povinné vyučovanie písania spojitým písmom a štandardom sa stalo nespojité písmo.

Svetová tlač túto zmenu často podávala veľmi nepresne, Po prvé, nie, nie je pravda, že sa všetky fínske deti prestali učiť spojitému písmu, len sa to necháva na škole. A už vôbec nie je pravda, že sa budú učiť písať len na klávesnici.

Mnohí fínsku zmenu ostro kritizovali. A podobné je to v rámci každej krajiny, diskusie o tom, ako písať, sú jednoducho plné emócií.

Nepochybne tomu tak v nasledujúce roky bude aj u nás.