Pohľad do histórie: národné kurikulum vo Veľkej Británii

Hoci pre náš je myšlienka, že základné dimenzie toho, čo a ako učiť predpisuje štát, v niektorých krajinách je myšlienka národného kurikula prekvapivo nová. Platí to napríklad pre Veľkú Britániu, kde sa národné kurikulum zaviedlo až v roku 1988.

Popudom boli diskusie kritizujúce, že na mnohých školách žiaci zďaleka nedostávajú podobnú kvalitu, ako tí na špičkových. Inými slovami, základným nábojom bola snaha o väčšiu sociálnu spravodlivosť v poskytovaní vzdelávania.

Praktickým aspektom bolo poznanie, že veľká časť škôl zaostáva preto, že nie je schopná sama si určiť, čo je kvalitné vzdelávanie a treba preto vytvoriť centralizovaný rámec.

To, čo sa žiaci majú učiť, bolo v dokumente rozdelené na tri kľúčové predmety („core subjects“), ktorými boli matematika, anglický jazyk a veda, a základové predmety („foundation subjects). Teda tie, z ktorých sa neskôr bude tvoriť akademická či profesijná profilácia žiaka. Sem patrila napríklad história, geografia či umenie.

Vzdelávanie sa rozdelilo na niekoľko stupňov („key stages“). Prvý stupeň („Key Stage 1“) 1 sa skladal z 1. a 2. ročníka.

Toto rozdelenie na predmety a stupne v podstate existuje dodnes. Samotné kurikulum sa ale rokmi prispôsobovalo politickej objednávke či vzdelávacím, niekto by povedal možno módnym, trendom. Posledná aktualizácia platí od roku 2014. Na rozdiel od predošlej verzie sprísnila akademické štandardy, tak, aby krajina bola na rovnakej úrovni ako medzinárodne uznávané školské systémy. Inými slovami, aktualizácia reagovala na kritikov, ktorí o predošlom kurikule tvrdili, že je málo náročné.

Na druhej strane dnešná verzia má tiež kritikov. Poukazujú predovšetkým na to, že kurikulum je zbytočne akademické a neodráža potreby 21. storočia. A teda príliš málo dbá na rozvoj kritického myslenia, schopnosti riešiť problémy, či rozvoj kreativity, tímovej práce a adaptability.

Zaujímavosťou je, že najostrejšími kritikmi v tomto zmysle sú zamestnávatelia, prostredníctvom svojej strešnej organizácie CBI. Naopak, aj vďaka predošlej kritike tejto zamestnávateľskej organizácie je kurikulum dnes postavené tak, aby dávalo väčší priestor školám, aby si samé nachádzali spôsoby, ako učiť.

Na rozdiel od Slovenska je národné kurikulum v Anglicku a podobne aj v ostatných častiach Veľkej Británie zároveň veľmi tesne dopĺňané sústavou testov, ktoré kurikulum svojím spôsobom dotvárajú, a tiež systémami kontroly kvality.

Na záver treba dodať, že národné kurikulum od začiatku platilo len pre štátom financované školy. Súkromných škôl sa dodnes netýka. Na rozdiel od roku 1988 však už dnes existuje aj veľká skupina štátom financovaných škôl, ktoré sa tiež neriadia národným kurikulom.

Sú to akadémie, pôvodne vytvorené za labouristickej vlády a značne rozšírené za konzervatívcov. Je to druh školy, ktorá nespadá pod miestnu samosprávu a riadi ju zakladajúce združenie (trust), ktoré podpíše zriaďovateľskú zmluvu s ministerstvom školstva.